Meteorologické agentúry v spoločnej správe o stave klímy napísali, že
Európa má v súčasnosti príležitosť vytvoriť cielené stratégie na
urýchlenie prechodu na čistú energiu v dôsledku klimatických zmien.
Kontinent vlani vygeneroval 43 percent elektrickej energie z
obnoviteľných zdrojov. Išlo o nárast o sedem percentuálnych bodov v
porovnaní s rokom 2022. Už druhý rok v rade sa tak vytvorilo viac
energie v Európe z obnoviteľných zdrojov než z fosílnych palív.
Priemerné teploty za posledných päť rokov v Európe dosahujú o 2,3 stupňa
Celzia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Svetový priemer je
podľa Copernicusu a WMO nižší o 1,3 stupňa Celzia, a síce pod úrovňou
cieľov Parížskej dohody z roku 2015, ktoré sa týkajú obmedzenia
globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia.
Elisabeth Hamdouchová zo služby Copernicus upozornila, že Európa
zaznamenala ďalší rok v rade, v ktorom dochádzalo k zvyšovaniu teplôt a
zintenzívňovaniu klimatických extrémov vrátane vĺn horúčav či úbytku
ľadovcov.
Tohtoročná správa sa sústredila na vplyv vysokých teplôt na zdravie
ľudí, pričom poznamenala, že úmrtia súvisiace s horúčavami stúpli
naprieč celou Európou - v minulom roku prišlo o život viac ako 150 ľudí
priamo v súvislosti s búrkami, povodňami a lesnými požiarmi. Ekonomické
škody spôsobené počasím a klímou v roku 2023 sa odhadujú na viac ako
13,4 miliardy eur.
Autori však tiež poukázali na niektoré výnimky, napríklad na to, že
teploty v Škandinávii a na Islande boli podpriemerné v porovnaní s
ostatnými časťami európskeho kontinentu, kde bola teplota vyššia ako
priemer.